Carlo Ratti

Carlo Ratti  /IT/ je architekt a inžinier, ktorý vedie dizajnérsku a inovačnú kanceláriu CRA-Carlo Ratti Associati a vyučuje na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT), kde riadi laboratórium MIT Senseable City Lab. Je tiež profesorom na Politecnico di Milano. Vo svojej práci sa zaoberá tým, ako môžu digitálne nástroje a kolektívna inteligencia pomôcť mestám prispôsobiť sa meniacemu sa svetu. Vyštudoval Politecnico di Torino a École Nationale des Ponts et Chaussées v Paríži, neskôr získal titul M.Phil. a Ph.D. na Univerzite v Cambridgei. Jeho práce boli vystavené na podujatiach ako La Biennale di Venezia, v Múzeu dizajnu v Barcelone, v Múzeu vedy v Londýne a v Múzeu moderného umenia v New Yorku. Bol kurátorom Benátskeho bienále architektúry 2025.

Vo svojej prednáške bude hovoriť o spôsobe, akým žijeme, pracujeme a komunikujeme, sa za posledných niekoľko desaťročí zásadne zmenil pod vplyvom globálnej siete prepojení, ktorá dnes spája veľkú časť planéty. Dnes sme svedkami ďalšej zmeny: digitálne technológie už nie sú obmedzené na obrazovky, ale sú čoraz viac zakomponované do fyzického sveta – tradičnej sféry architektúry a urbanistického dizajnu. Táto konvergencia, často označovaná ako internet vecí, mení budovy a mestá na reaktívne systémy, ktoré vnímajú, učia sa a prispôsobujú sa. Podobne ako v počiatkoch internetu táto nová vlna technológií otvára možnosti v mnohých oblastiach – od energetiky a mobility až po výrobu, verejný priestor a občiansku participáciu. Príspevok prof. Carla Rattiho sa bude venovať týmto premenám z kritického a interdisciplinárneho hľadiska, pričom sa bude opierať o výskum laboratória MIT Senseable City Lab a realizované projekty spoločnosti Carlo Ratti Associati a bude skúmať, ako môže technológia prispieť k tomu, aby boli mestá inkluzívnejšie, odolnejšie a viac zamerané na človeka.

„Pre mňa križovatka nie je jediným konkrétnym rozhodnutím, ale niečím, čo zažívame každý deň – vo vzťahu medzi prirodzeným a umelým. Každý projekt vzniká práve na priesečníku týchto dvoch svetov. Našou úlohou pritom nie je toto napätie odstrániť, ale pracovať s ním a vedome ho začleniť do tvorby.“