EMAP SHOWCASE

Vyradené, nevidené, nepočuté

Každá technológia, ktorou vnímame svet, zároveň rozhoduje o tom, čo z neho nevnímame. Obraz rámuje krajinu, senzory vyberajú výsek oblohy, slúchadlá oddeľujú signál od šumu. Výstava v Galérií Tabačka predstavuje tri diela, ktoré vznikli v rezidenčnom programe platformy European Media Art Platform (EMAP), a vracia sa k tomu, čo technologické sprostredkovanie vnímania vytláča na okraj. To, čo sa bežne odfiltruje, sa tu stáva predmetom pozorovania.

Leon van Oldenborgh a Róbert Rampáček v interaktívnej inštalácii Discarded Sound pracujú so slúchadlami s aktívnym potláčaním hluku, upravenými tak, aby zachytávali práve zvuk, ktorý majú odstraňovať. Prostredníctvom hry, v ktorej sa dá vyhrať jedine pozorným počúvaním, sa hluk verejného priestoru, ktorý sa čoraz viac ľudí rozhodne ignorovať, stáva zvukom hodným pozornosti. Dielo sa pýta, kto si môže dovoliť ticho, ako masové rozšírenie tejto každodennej technológie formuje naše kolektívne sociálne správanie a čo strácame, keď zvuky spoločného priestoru považujeme len za hluk.

Benedikt Terwiel sa vo filmovej inštalácii Land before Last, ktorej textovú vrstvu rozvíjal s umelkyňou ANOHNI, obracia k Rotterdamu a jeho prístavu, jednej z najintenzívnejšie technologicky pretvorených krajín sveta. Čiernobiely film je natočený v digitálnom modeli terénu vytvorenom z geodetických dát západného Holandska, z ktorého sú odstránené všetky budovy a zariadenia a zostal len ich odtlačok v topografii. Pole bezmenných stôp môže pôsobiť ako ruina dystopickej budúcnosti aj ako archeologické nálezisko dávnej minulosti. Hranica medzi prirodzeným a umelým sa tu stráca a krajina sa javí ako produkt technológie, obraz antropocénu, z ktorého sa vytratila jeho história.

Luiz Zanotello v spolupráci s Ricardom Vieirom vychádza z dvojakého významu portugalského slova tempo, ktoré označuje chronologický čas aj nelineárne počasie. Inštalácia Tempo-imagem: Arquivo pracuje so živým archívom verejne dostupných meteorologických kamier. Tlačená partitúra odhaľuje medzery a asymetrie globálneho pozorovania klímy, zatiaľ čo ruka návštevníka, ktorá pohybuje telefónom, sa v reálnom čase stretáva s oblohou, morami a ľadovcami na rôznych miestach planéty.

Spoločným menovateľom troch diel je sprostredkované vnímanie: vymazaný zvuk, vymazaná krajina a skrytý pohľad stroja. Diela postupujú v mierke, od individuálneho tela a sluchu cez územie a krajinu až po planetárnu klímu, a pozývajú zastaviť sa na križovatke medzi súkromným a spoločným, individuálnym a planetárnym. Každé z nich spomaľuje a zviditeľňuje proces, ktorý inak prebieha automaticky a bez nášho vedomia, a vracia divákovi rolu aktívneho pozorovateľa. Namiesto jediného pohľadu na svet otvárajú priestor, v ktorom možno vnímať mnoho svetov naraz.

Výber z okruhu platformy EMAP, ktorej je CIKE členom, spája tri odlišné polohy súčasného mediálneho umenia: interaktívnu zvukovú inštaláciu, filmovú inštaláciu a transmediálnu inštaláciu pracujúcu so živými klimatickými obrazmi. Premena krajiny priemyslom a technológiou má osobitnú rezonanciu v Košiciach, meste s výrazným industriálnym dedičstvom, aj v Tabačke, bývalej tabakovej továrni. Spojenie interaktívnych a kontemplatívnych diel otvára výstavu odbornej komunite aj návštevníkom, ktorí sa s mediálnym umením stretávajú prvýkrát.

—–
“Financované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú však len názormi autora (autorov) a nemusia nevyhnutne odrážať názory a stanoviská Európskej únie. Ani Európska únia, ani orgán poskytujúci pomoc za ne nemôžu niesť zodpovednosť.”